Téma „mamografia alebo ultrazvuk“ opäť rozvírila vody. Od 1. júla 2025 Ministerstvo zdravotníctva SR ruší preventívne ultrazvukové vyšetrenia prsníkov. Chcú na nás ušetriť? Chcú, aby sme radšej chodili na bolestivé mamografické vyšetrenie, ktoré je naviac spojené s ožiarením? Alebo, ešte horšie, chcú, aby sa nádory odhalili až v pokročilom štádiu a farmaceutické firmy zarábali na predaji drahej onkologickej liečby?
Autorka: MUDr. Elena Harmaňošová – rádiologička s viac ako 20-ročnou praxou.
Venuje sa CT a MR diagnostike, vrátane kardiovaskulárnych MR vyšetrení; má skúsenosť aj s urgentnou diagnostikou.
Mamografia alebo ultrazvuk – prečo je dôležité rozumieť rozdielom?
Slovensko bolo v disciplíne preventívneho ultrazvukového vyšetrovania prsníkov u mladších žien „posledným Mohykánom“, vo všetkých ostatných krajinách EU už od tejto praxe ustúpili. Prečo? Nepreukázalo sa, že by sa touto metódou zvýšil záchyt zhubných nádorov prsníka. Naopak, ženy boli často pozývané na opakované kontroly nezávažných nálezov a neraz absolvovali aj nepríjemné biopsie. Inými slovami – veľa peňazí za málo muziky. Preto sa ministerstvo správne rozhodlo – prsníky viac preventívne ultrazvukovou sondou „nežehliť“.
Čo nám teda ostáva? V skutočnosti o nič neprichádzame, pretože máme k dispozícii mamografiu – jedno z najúčinnejších skríningových vyšetrení v modernej medicíne. A výsledky, ktoré nám poskytne, môžu byť doslova život zachraňujúce. Európske smernice [1] odporúčajú u bezpríznakových a nerizikových žien skríningovú mamografiu raz za dva roky vo veku 50-69 rokov. Niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, sú ešte štedrejšie a pozývajú na vyšetrenia aj ženy 45- až 75- ročné (áno, ak mamografiu v tomto období raz za dva roky neabsolvujete, naozaj vás na ňu vaša zdravotná poisťovňa pozve).
Čo je vlastne mamografia?
Röntgenové vyšetrenie prsníkov, ktoré dokáže zachytiť rakovinu prsníka ešte predtým, než by ste si čokoľvek nahmatali. Pomocou nej je možné zobraziť už prejavy nádoru vo veľkosti špendlíkovej hlavičky.
Ale čo to stlačenie?
Pri mamografickom vyšetrení je potrebné prsník stlačiť medzi dvoma doskami mamografického prístroja, aby boli dobre zafixované a aby bola vyšetrovaná vrstva čo najtenšia. Tenká vrstva = lepšia prehľadnosť, menšia dávka žiarenia a spoľahlivejší výsledok. A to presne chceme. Stlačenie môže byť nepríjemné, ale väčšina žien ho nepociťuje ako príliš bolestivé. Navyše, prístroj vždy obsluhuje skúsená rádiologická technička, ktorú môžete vopred upozorniť, ak máte napríklad veľmi citlivé prsia.
Dobre, ale čo to röntgenové žiarenie – to predsa môže spôsobovať rakovinu!
Mamografia využíva na snímkovanie prsníkov tzv. mäkké žiarenie, nemáme tam nijakú kosť, ktorú by bolo treba „silno presvietiť“. Efektívna dávka pri celom mamografickom vyšetrení je 0,4 mSv (milisieverta). Ionizujúce žiarenie je všade okolo nás a nedá sa mu vyhnúť, je v pôde, v stavebných materiáloch, vo vzduchu a nazvývame ho „žiarenie z pozadia“. Dávka, ktorú dostaneme ročne „z pozadia“ sú približne 3 mSv. Pre porovnanie – pri spiatočnom lete na trase New York – Frankfurt je dávka ionizujúceho žiarenia približne 0,14 mSv [2]. Pri CT vyšetrení brucha môže byť táto dávka až 8 mSv. [3]; [4]
Neupokojili ste ma, stále sa žiarenia bojím, nemôžem ísť radšej predsa len na ten ultrazvuk?
Ultrazvk sa s mamografiou dopĺňa, nenahradí ju. Ženy v skríningovom veku majú v prsníkoch vo všeobecnosti väčšie množstvo tuku, než žľazy a to je pre mamografiu ideálne prehľadný terén. Navyše, mamografia ako jediná dokáže odhaliť mikrokalcifikáty (to sú tie vyššie spomínané „špendlíkové hlavičky“), ktoré môžu byť jediným prejavom zhubného nádoru a ultrazvuk nemá šancu ich zobraziť.
Čo ak mamograf odhalí niečo, čo nakoniec nie je rakovina?
Niekedy sa to môže stať a môže to viesť k stresu a ďalším vyšetreniam. Ale stále lepší falošný poplach než prehliadnutý problém.
Čo ak je mamografia negatívna, ale nádor sa pred ďalšou kontrolou objaví?
Nie je to častá situácia, ale môže sa stať. Preto si medzi dvoma mamografickými vyšetreniami treba raz mesačne robiť aj samovyšetrenie prsníkov.
Máme sa teda mamografie báť? – Rozhodnie nie!
Nebude to neznesiteľne bolestivé a dávka röntgenového žiarenia nie je nebezpečná. Benefity sú neporovnanteľne väčšie než riziká:
1. Včasný záchyt nádoru = vyššia šanca na úplné vyliečenie
2. Menej invazívna liečba (menší nádor = menej radikálna operácia, často bez potreby chemoterapie).
3. Pokoj v duši (ak nič nenájdu – je to výborná správa)
Skríningová mamografia sa týka žien, ktoré nemajú nijaké ťažkosti a nemajú prípady rakoviny prsníka v blízkej rodine. V prípade, že si napríklad nahmatáte hrčku, alebo má rakovinu prsníka vaša príbuzná, váš praktický lekár alebo gynekológ vás nasmeruje na pracovisko, ktoré sa venuje vyšetrovaniu takýto prípadov.
Zaujala Vás táto téma? Čo čítať ďalej.
Prevencia prsníkov je len časť celkového zdravia po 40-tke. Ak hľadáte hlbší pohľad na zdravie v tomto veku, zamerajte sa na kľúčové piliere, ktoré s prevenciou priamo súvisia:
- Menopauza, obezita a panvové dno: Ako hormonálne zmeny ovplyvňujú váhu a inkontinenciu.
- Metabolická flexibilita po 40-tke: Kľúčový mechanizmus, ktorý ovplyvňuje priberanie v páse a energiu.
- Únava, úzkosť, depresia, vyhorenie: Ako zvládnuť preťaženie systému a kedy je čas vyhľadať odborníka.
Autor a poznámka
MUDr. Miloš Malejčík – lekár. Píšem vecne, bez marketingu, s dôrazom na prevenciu, pohyb a dlhodobé zmeny správania.
Tento text je edukatívny a nenahrádza individuálne vyšetrenie.