Prečo nechudneš, keď spíš menej ako 6 hodín

Spánok menej ako 6 hodín denne má oveľa väčší vplyv na telo, než len pocit únavy. Spánok a chudnutie sa často vnímajú oddelene…

Odporúčaná dĺžka spánku podľa veku:

• Mladí dospelí (18–25 rokov): 7–9 hodín
• Dospelí (26–64 rokov): 7–9 hodín
• Starší dospelí (65+ rokov): 7–8 hodín

Následky nekvalitného alebo nedostatočného spánku

• Neurodegeneratívne ochorenia: Riziko Alzheimerovej choroby sa pri chronickom spánkovom deficite zvyšuje o 33%
• Srdcovocievne choroby: Zvýšený krvný tlak, riziko infarktu a mozgovej príhody stúpa o 45%
• Imunita: Spánkový deficit vedie k zníženej reakcii T-buniek a zvýšenej náchylnosti na infekcie
• Duševné zdravie: Vyššie riziko depresie, únavy a zhoršenej koncentrácie

Späť k metabolizmu: hormóny, spánok a chudnutie

Nedostatok spánku vedie k hormonálnej nerovnováhe, ktorá ovplyvňuje chuť do jedla, spaľovanie tukov aj inzulínovú citlivosť.

• Grelín (hormón hladu): jeho hladina sa zvyšuje, keď spíme menej, čo zvyšuje apetít.
• Leptín (hormón sýtosti): jeho hladina klesá, čo oslabuje signály nasýtenia.
• Kortizol (stresový hormón) sa zvyšuje, čím rastie chuť na sladké a tukové jedlá.
• Inzulínová citlivosť klesá, čo vedie k horšej regulácii hladiny glukózy a zvýšenému riziku inzulínovej rezistencie.

Výsledkom je zvýšená chuť do jedla a znížená schopnosť regulovať príjem kalórií.

---

Spánok ako faktor chudnutia

Štúdie ukazujú, že pri rovnakom kalorickom príjme chudne lepšie ten, kto spí 7–8 hodín, než ten, kto má spánku pod 6 hodín. Rozdiel nespočíva v jedle, ale v tom, ako telo hormonálne reaguje.

Aj krátkodobý spánkový deficit môže rozhádzať hladiny leptínu, ghrelínu a kortizolu a zároveň znížiť inzulínovú citlivosť. Výsledkom je vyššia chuť do jedla, pomalšie spaľovanie tukov a tendencia ukladať energiu do zásob.

Spánok teda nie je pasívny oddych. Je to aktívny metabolický regulátor, ktorý rozhoduje o tom, či telo spaľuje, alebo ukladá.