Diel 5: Cukor a inzulín – čo ti hrozí, aj keď nemáš cukrovku

Miniséria: Chráň si srdce, kým bije

Úvod – Prečo sa rozprávame o cukre, keď riešime srdce?

Keď sa povie „cukrovka“, mnohí si predstavia až pokročilé štádium s inzulínom a pichaním. Lenže cievy ničí už to, čo predchádza – inzulínová rezistencia. Je to stav, ktorý roky nebolí, ale ticho rozbíja metabolizmus, zhoršuje cholesterol a urýchľuje aterosklerózu. Aj bez diagnózy cukrovky.

Ako inzulín reguluje cukor v krvi

Po každom jedle stúpne hladina glukózy (cukru) v krvi. Na to reaguje pankreas – vyplaví inzulín. Ten „odomkne“ bunky v tele (svaly, tuk, pečeň), aby si mohli glukózu z krvi zobrať a využiť ju ako palivo alebo ju uložiť do zásob. Ak všetko funguje správne, cukor v krvi klesne a inzulín sa prestane vyplavovať. Pri inzulínovej rezistencii však cieľové bunky na inzulín nereagujú dobre – glukóza ostáva v krvi a telo musí vyplavovať viac inzulínu, čím sa začína bludný kruh.

IR ≠ prediabetes ≠ cukrovka – aký je medzi nimi rozdiel?

• Inzulínová rezistencia (IR): telo síce produkuje inzulín, ale bunky naň reagujú slabo. Cukor v krvi môže byť ešte normálny, ale inzulín je zvýšený.
• Prediabetes: IFG a IGT – tu sa už porucha regulácie odzrkaľuje aj cez abnormálne hodnoty glukózy v krvi a to ako:
  • IFG (Impaired Fasting Glucose): zvýšená hladina cukru nalačno (5,6 – 6,9 mmol/l),
    alebo
  • IGT (Impaired Glucose Tolerance): zvýšená hladina cukru 2 hodiny po glukózovej záťaži (7,8 – 11,0 mmol/l pri oGTT teste).
    Oba stavy spadajú pod tzv. prediabetes – nie je to ešte cukrovka, ale riziko jej vzniku (aj komplikácií) je už výrazne vyššie.
• Diabetes mellitus 2. typu (DM2) = „cukrovka“: hladina cukru nalačno ≥ 7,0 mmol/l, alebo abnormálne hodnoty po glukózovom tolerančnom teste (oGTT), prípadne zvýšený HbA1c ≥ 6,5 % (48 mmol/mol).

---

Prečo je už inzulínová rezistencia dôležitá pre tvoje cievy?

Inzulínová rezistencia (IR) je tichý, ale veľmi agresívny spolupáchateľ kardiovaskulárnych ochorení. Vedie k:

• zvýšeniu zápalu v tele – detekovateľné je to napríklad hsCRP (nie bežné CRP z POCT prístroja u obvoďáka)
• zhoršeniu metabolizmu tukov (najmä zvýšené triglyceridy a nízky HDL) zistiteľné aj pri bežnej preventívnej prehliadke z odberu krvi
• poškodeniu výstelky ciev (endotelu) – podobne ako to robí nikotín

Výsledkom je rýchlejší rozvoj kôrnatenia ciev – aterosklerózy – aj u ľudí, ktorí ešte nemajú cukrovku, iba jej predstupeň. Najviac ohrozené bývajú miesta, kde sa cievy vetvia alebo sú prirodzene zúžené – napríklad srdcové (koronárne) tepny, cievy zásobujúce mozog a dolné končatiny. Práve tam sa začínajú usadzovať plaky, ktoré zhoršujú prietok krvi a zvyšujú riziko infarktu, mozgovej príhody alebo upchatia cievy.

Okrem toho sa pri IR často hromadí tuk aj v pečeni. Fruktóza a zvýšené triglyceridy z potravy sa menia na zásoby tuku, ktoré sa ukladajú najmä v pečeni – čo vedie k nealkoholovej stukovatenej pečeni (NAFLD). Ide o stav, ktorý sa čoraz častejšie spája s budúcimi problémami s metabolizmom a srdcom (vysvetlím v pripravovanom článku).

Chceš pochopiť IR do hĺbky – a prečo sabotuje chudnutie?

Podrobne som to spracoval v samostatnom článku: Prečo sa nedarí schudnúť – nie je to len o vôli. Nájdeš tam prepojenie na hormóny, chudnutie, leptín, kortizol a moderné možnosti liečby.

Čo môžeš spraviť – Dobrá správa – IR sa dá zvrátiť !

• Stabilizácia jedálnička je kľúčová – potraviny s nízkym glykemickým indexom, ako sú celozrnné produkty, zelenina a strukoviny, pomáhajú predchádzať výkyvom cukru v krvi.
  Glykemický index (hodnoty 0-100) vyjadruje, ako rýchlo daná potravina zvýši hladinu cukru v krvi – čím je číslo nižšie, tým pomalší a stabilnejší je nárast cukru v krvi – čo je žiadúce. Pod 70 je „OK“, pod 55 je „super“ – ale vždy záleží aj na množstve a kontexte celej stravy.
  
• Zníženie hmotnosti o 5-7% – už takáto relatívne malá strata hmotnosti môže výrazne zlepšiť inzulínovú citlivosť, najmä ak sa jedná o tuk v oblasti brucha.
  
• Kombinácia silového tréningu a aeróbneho cvičenia je ideálna na zlepšenie inzulínovej citlivosti. Silový tréning podporuje rast svalovej hmoty – a práve svaly sú veľkým „spaľovačom“ glukózy. Aeróbne aktivity ako chôdza, beh, bicykel či plávanie zasa zlepšujú využitie kyslíka a pomáhajú telu efektívnejšie reagovať na inzulín.
  
• Spánok má zásadný vplyv na inzulínovú citlivosť. Už jedna noc s nedostatočným spánkom zvyšuje inzulínovú rezistenciu. Systematický prehľad z roku 2022 potvrdil významný vzťah medzi nedostatkom spánku a inzulínovou rezistenciou.

V ďalšom dieli: Finále minisérie

Zhrnieme, čo má zmysel sledovať, čo ovplyvníš a ako si môžeš ochrániť srdce ešte skôr, než o sebe dá vedieť „diagnóza“.