Úzkosť – keď mozog nevie vypnúť

Pani Jana, 38 rokov, účtovníčka. Hovorí: „Aj keď mám všetko hotové, stále sa bojím, že som niečo zabudla.“ Nedokáže vypnúť ani večer, myšlienky sa jej točia v kruhu, srdce búši, spánok neprichádza. Ráno vstáva unavená a má pocit, že deň už prehrala.

Tento obraz pozná čoraz viac ľudí. Úzkosť nie je len „strach bez dôvodu“. Je to stav, keď mozog zostáva v pohotovosti aj vtedy, keď nebezpečenstvo už pominulo.

---

Čo je úzkosť

Z medicínskeho hľadiska je úzkosť (anxieta) prirodzená reakcia na stres alebo hrozbu. Krátkodobo pomáha prežiť – zvyšuje pozornosť, zlepšuje reakcie, pripravuje telo na výkon. Problém nastáva, keď sa tento stav nezastaví.

V jednoduchosti: Úzkosť je ako alarm, ktorý sa zasekol v režime „zapnuté“.

Ako to funguje v mozgu

Keď sa cítime ohrození, mozog spúšťa starý evolučný program prežitia – reakciu „bojuj alebo uteč“. Hlavnú úlohu v tom má amygdala, malé centrum v hlbokých častiach mozgu, ktoré vyhodnocuje, či je niečo nebezpečné.
Ak zaregistruje hrozbu, okamžite vyšle signál do limbického systému a nervového systému, ktorý pripraví telo na akciu – zrýchli srdce, stiahne svaly, zmení dýchanie.

Do hry vstupujú aj neurotransmitery (napr. serotonín, dopamín, noradrenalín), ktoré ovplyvňujú náladu, pozornosť a úroveň napätia.
Z nadobličiek sa uvoľňujú stresové hormóny – adrenalín a kortizol – ktoré udržujú telo v pohotovosti.

Krátkodobo je to užitočné.
Ak však amygdala reaguje príliš často, mozog si „zvykne“ byť v strehu aj vtedy, keď žiadne nebezpečenstvo nehrozí. A vtedy sa z prirodzenej reakcie stáva úzkosť.

Úzkosť vs. fóbia

• Úzkosť – všeobecný, rozptýlený pocit napätia, obáv, vnútorného nepokoja. Často bez jasnej príčiny.
• Fóbia – konkrétny, iracionálny strach z určitej situácie alebo objektu (napr. výšky, lietania, krvi).

Príklady:

• úzkosť: Mám pocit, že niečo pokazím. Bojím sa že sa mi niečo zlé stane.
• fóbia: Nemôžem ísť výťahom, lebo sa mi rozbúši srdce. Bojím sa výjsť z bytu.

Obe môžu mať aj fyzické príznaky – búšenie srdca, potenie, tras, tlak na hrudi, bolesti brucha.

Čo pomáha (svojpomoc)

• Dychové techniky: 4-7-8 dýchanie (nádych 4 s, zadrž 7 s, výdych 8 s) – aktivuje parasympatikus.
• Relaxácia a mindfulness: vnímanie prítomnosti, uvedomenie tela, ukotvenie v dychu.
• Pohyb: rýchla chôdza, plávanie, joga – znižujú hladinu kortizolu.
• Denný rytmus: pravidelný spánok, menej kofeínu, digitálna hygiena.
• Reálne hranice: niekedy stačí povedať „dosť“ – sebe, práci, okoliu.

Tieto techniky neodstránia úzkosť úplne, ale pomôžu ju udržať v medziach zvládnuteľnosti.

Kedy vyhľadať odborníka

Psychológ

Ak úzkosť trvá dlhšie, ale ešte zvládaš fungovať, pomôže rozhovor a nácvik zvládacích stratégií. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) patrí k najúčinnejším metódam – učí mozog reagovať inak na stresové podnety.

Lekár (psychiater, alebo všeobecný lekár)

Vyhľadaj lekára ASAP, ak:

• úzkosť bráni chodiť do práce alebo spať;
• objavujú sa panické záchvaty;
• pridruží sa depresívna nálada alebo myšlienky na smrť;
• telesné prejavy (búšenie srdca, dýchavičnosť) sú silné a opakujú sa.

Lekár môže odporučiť medikáciu – antidepresíva, anxiolytiká, alebo kombináciu s psychoterapiou.

Dôležité: lieky sú barlička, nie riešenie. Pomáhajú mozgu stabilizovať sa, ale problém býva hlbší a chronický. Skutočná zmena prichádza až s prácou na sebe – úpravou rytmu, spánku, postoja a životných priorít.

Záver

Úzkosť nie je slabosť. Je to len signál, že tvoj vnútorný systém je dlhodobo v napätí. Neodsudzuj sa za ňu – skôr ju počúvaj. Každý krok k pokoju, aj malý, je návrat k sebe.

Pokoj nie je ticho bez myšlienok. Je to chvíľa, keď im už nemusíš veriť.