Diel 3: Cholesterol – čo je skutočný problém (a čo len číslo)

Miniséria: Chráň si srdce, kým bije

Úvod – Prečo je okolo cholesterolu toľko paniky?

Cholesterol pozná každý – z reklám, z letákov, od lekára. Ale vieš, čo tie čísla vlastne znamenajú? Ktoré sú dôležite a ktoré menej? A prečo niekedy vysoký cholesterol neznamená, že si na tom zle?

V tomto dieli sa pozrieme na to, ako cholesterol funguje, čo robí cievam, a čo má zmysel sledovať.

Rozdiel medzi jednotlivými typmi lipidov v krvi

Tuky v krvi (lipidy) zahŕňajú najmä cholesterol a triglyceridy.

• Cholesterol je voskovitá látka, ktorú telo potrebuje v primeranom množstve na tvorbu buniek a hormónov.
  Celkový cholesterol = LDL („zlý“) + HDL („dobrý“) + ďalšie menšie frakcie. Samotné číslo preto veľa nepovie bez rozboru jeho zloženia.
  
• Triglyceridy sú zásobnou formou energie, vznikajú z nadbytočných kalórií a ukladajú sa do tukového tkaniva.Sú to najbežnejšie tuky v tele – to, čo si predstavíš ako „masť“ alebo tuk pod kožou, sú práve triglyceridy.

LDL cholesterol („zlý“)

LDL (Low Density Lipoprotein) je označovaný ako „zlý“ cholesterol. Jeho funkcia je prenášať cholesterol z pečene do buniek v tele (čo potrebujeme). Keď je však hladina LDL cholesterolu príliš vysoká, môže sa usadzovať na stenách ciev, čo vedie k ich zúženiu a kôrnateniu (ateroskleróze). Ideálna hodnota LDL cholesterolu by mala byť maximálne 3 mmol/l.

HDL cholesterol („dobrý“)

HDL (High Density Lipoprotein) je označovaný ako „dobrý“ cholesterol. Jeho hlavnou funkciou je odstraňovanie nadbytočného cholesterolu z buniek a tkanív, vrátane cievnych stien, a jeho transport späť do pečene na spracovanie a vylúčenie z tela. HDL cholesterol má ochranný účinok proti srdcovo-cievnym ochoreniam. Optimálna hodnota HDL cholesterolu by mala byť nad 1,0 mmol/l u mužov a nad 1,2 mmol/l u žien.

non-HDL cholesterol (všetok „zlý“ cholesterol)

Aby to so zlým cholesterolom nebolo také jednoduché, tak okrem samotného LDL k nemu patria aj ďalšie škodlivé cholesterolové častice ako VLDL, IDL či lipoproteín(a). Stanovuje sa výpočtom, t.j. od celkového sa odráta HDL (dobrý).
Je presnejším ukazovateľom rizika pre srdcovo-cievne ochorenia ako samotný LDL. Ideálna hodnota non-HDL cholesterolu by mala byť nižšia ako 3,4 mmol/l – pri vysokom riziku dokonca ešte nižšia.

Triglyceridy

Triglyceridy sú typ tukov (lipidov) v krvi, ktoré sa vytvárajú z kalórií, ktoré telo nespotrebuje ihneď. Sú uložené v tukových bunkách a neskôr uvoľňované ako zdroj energie. Vysoké hladiny triglyceridov sú často spojené s inzulínovou rezistenciou, cukrovkou a obezitou. Dlhodobo zvýšené hladiny triglyceridov môžu viesť k stukovateniu pečene a pankreasu, čo zvyšuje riziko metabolických porúch a zápalových komplikácií. Normálna hladina triglyceridov by mala byť nižšia ako 1,7 mmol/l.

Význam komplexného vyšetrenia lipidového profilu

Štandardná preventívna prehliadka u všeobecného lekára pre dospelých pre poistencov nad 40 rokov zahŕňa kompletné lipidové spektrum vrátane celkového cholesterolu, HDL cholesterolu, LDL cholesterolu a triacylglycerolov (TAG), čo poskytuje ucelený obraz o zdraví srdcovo-cievneho systému.

Toto vyšetrenie môže byť dôležité najmä pre osoby s:

• Rodinnou anamnézou srdcovo-cievnych ochorení
• Nadváhou alebo obezitou
• Vysokým krvným tlakom
• Cukrovkou
• Fajčením

Prečo sa cholesterol „lepí“ na cievy – a kedy je to problém

Samotný cholesterol nestačí. Musí byť poškodený endotel – ako sme si vysvetlili v predchádzajúcom článku o vplyve nikotínu – či už fajčením, ale aj vekom, vysokým tlakom, alebo celkovým zápalom (napr, pri obezite).

V týchto miestach sa LDL cholesterol ľahšie zachytáva, oxiduje a spúšťa ďalší zápal. Tak vznikajú plaky, ktoré zužujú cievy a môžu prasknúť – a tak spôsobiť infarkt alebo mozgovú príhodu.

Mentálny obrat – Cieľ nie je nulový cholesterol, ale rovnováha

Cholesterol potrebuješ. V primeranej hladine je životne dôležitý – bez neho by nefungovali bunky, hormóny ani mozog.

Cieľ je udržať rovnováhu medzi príjmom, výrobou a odbúravaním.

---

Príklad zo života: Milan, 48 rokov

Milan nikdy nefajčil, pravidelne športoval a nemal problémy s tlakom ani cukrovkou. Pri „nadštandardnej“ preventívnej prehliadke mal LDL cholesterol 3,5 mmol/L.
Lekár mu ihneď odporučil lieky, ale Milan sa rozhodol najprv skúsiť zmenu životného štýlu.

Zmenené návyky:

• Obmedzil červené mäso na 1-2x týždenne
• Zvýšil príjem rastlinných tukov (olivový olej, orechy)
• Pridal viac vlákniny (ovos, strukoviny)
• Znížil hmotnosť o 3 kg

Výsledok po 3 mesiacoch: LDL cholesterol klesol na 3,0 mmol/L.
Zmenou svojho životného štýlu dosiahol terapeutický cieľ, lieky zatiaľ netreba.

Základ:

• LDL, HDL, triglyceridy, celkový cholesterol, non HDL (výpočtom) – LDL cholesterol je dnes cieľom liečby. Celkový cholesterol sám o sebe už nehovorí veľa, ak nepoznáme jeho zloženie.
  

---

Zisti si osobné riziko už teraz – vypočítaj si svoje kardiovaskulárne riziko pomocou nástroja SCORE2 kalkulačka a zisti, či je čas na zmenu alebo len pokoj na duši. Stačí mať poruke pár aktuálnych parameterov – systolický krvný tlak (ten „vrchný“) a z posledných výsledkov hľadaj celkový cholesterol a HDL Cholesterol. Vypočítaj si a dostaneš zhodnotenie rizika a EBM odporučania na ďalšie kroky.

Hype vychytávky – keď chceš vedieť viac (a prečo)

Niektoré špeciálne testy ti lekár štandardne neurobí – ale môžu byť veľmi užitočné, ak máš v rodine srdcovo-cievne ochorenia, zvláštne výsledky alebo chceš presnejšie poznať svoje riziko. Niektoré vieš ovplyvniť, iné nie – ale má zmysel o nich vedieť.

Čo sa dá aspoň čiastočne ovplyvniť:

• apoB
  Ukazuje počet škodlivých častíc, ktoré prenášajú cholesterol. Čím viac ich máš, tým vyššie riziko.
  → Znížiš úpravou životného štýlu, hmotnosti alebo liečbou LDL aj liekmi
  
• Homocysteín
  Aminokyselina, ktorá pri zvýšenej hladine zvyšuje zápal a riziko infarktu či mozgovej príhody.
  → Môžeš ju znížiť doplnením vitamínov skupiny B (najmä B6, B12, kyselina listová) – po konzultácii s lekárom.

Čo je najmä geneticky dané, už to nezmeníš:

• apoA1
  Proteín v „dobrom“ HDL cholesterole, pomáha odstraňovať cholesterol z ciev.
  → Životným štýlom ho výrazne nezmeníš, ale vyššie hodnoty sú všeobecne priaznivé.
  
• Lipoproteín(a)
  Tuková častica podobná LDL, ale ešte nebezpečnejšia. Zvyšuje riziko aj pri „normálnom“ cholesterole. Výsledok je genetický, ovplyvniť sa nedá.
  → Odporúča sa dať si ho zmerať aspoň raz za život – ideálne medzi 20. až 40. rokom veku, najmä ak sa v rodine vyskytli infarkty, mozgové príhody alebo náhle úmrtia pred 50-kou.
  
• DNA skríning familiárnej hyperlipoproteinémie
  Odhaľuje dedičnú poruchu, pri ktorej má človek extrémne vysoký LDL už od mladosti.
  
  Posledné 2 spomínané parametre ovplyvníš iba nepriamo, takto:
  → udržiavaš nízke hodnoty LDL cholesterolu
  → kontroluješ si tlak, cukor
  → nefajčíš a pravidelne sa hýbeš
  → prísnejšia indikácia pre liečbu medikamentami cestou svojho ošetrujúceho lekára
  

Záver – Zdravé srdce nerobí len jedno číslo

Cholesterol nie je nepriateľ. Je to len jeden z faktorov.

Dôležitejšie je, ako sa správa v kontexte: tlak, hmotnosť, cukor, zápal, výživa, pohyb.

Rozumieť svojmu cholesterolu neznamená len pozrieť sa na číslo. Znamená to rozumieť riziku a možnostiam jeho ovplyvnenia.

V ďalších dieloch sa pozrieme na tlak, cukor a inzulínovú rezistenciu.

---

Poznámka: Diagnóza dyslipidémie (zvýšených lipidov) sa opiera o výsledky aspoň dvoch odberov krvi vykonaných po 12–14 hodinovom lačnení (povolená je voda, bezkalorické tekutiny a musí byť potvrdená druhým vyšetrením s odstupom 2–8 týždňov, aby sa predišlo chybám spôsobeným laboratórnou variabilitou alebo prebiehajúcim ochorením.